SINGULARCH

Kancelária sa tiež zapája do výučby, čo umožňuje neustály dialóg medzi akademickým výskumom a praxou. Floris De Bruyn v súčasnosti vedie Masterstudio Primary Structure na Fakulte architektúry KU Leuven v Gente a často pôsobí ako hosťujúci lektor a kritik dizajnu na rôznych inštitúciách, vrátane EPFL Lausanne, De Singel Antwerpen a Kingston University London.

V roku 2017 sa GAFPA zúčastnila na Porto Academy na FAUP a v roku 2020 prispela na medzinárodnú konferenciu „State of the Art of Architecture“ počas Triennale Milano. Nedávno boli súčasťou sympózia „As found“ v Hasselte.

Ich práce boli publikované v medzinárodných časopisoch ako A+, Casabella, Detail, GRAM, a Planphase.

Víkendový dom (G1106) získal špeciálne uznanie na Belgian Building Awards 2015. Prírodné centrum Zwin (G1015) bolo v roku 2017 nominované na cenu EU Mies Award a získalo cenu FSC Project za najlepšiu verejnú budovu. Rekonverzia priemyselného areálu na rodinný dom (G1203) získala ocenenie Belgian Timber Construction Award 2020 a bola nominovaná na Provinciale Architectuurprijs Oost-Vlaanderen. Drevárska dielňa (G1812) získala cenu verejnosti na Architectuur Prijs Gent 2021. Rekonštruovaná kaplnka (G1609) získala prvú cenu v súťaži Staalbouwwedstrijd v kategórii Obytné budovy v roku 2022. Bytový projekt Potuit Ghent (G1801) bol nedávno nominovaný na Architectuur Prijs Gent 2024.

 

Objekt v špecifickej víkendovej typológii dáva svojim obyvateľom možnosť uniknúť z každodenného života, a tak v tomto zmysle neexistuje žiaden vodiaci reprezentatívny element, pretože tam nesmú byť vítaní žiadni návštevníci. Víkendový dom sa odkláňa od cesty, zameriava sa na divokú a jemnú prázdnotu hustého priľahlého poľnohospodárskeho poľa.

Dom sa skladá z rastra 2,40 m, jeho subtílna fasáda svojím tvaroslovím pôsobí ako jednoduchá, dočasná ľahká stavba. Opakujúce sa prvky subtílnych oceľových profilov, mriežka z ťahokovu a vnútorné schodisko sú lakované v rovnakej tmavozelenej farbe. Obsah rámov tvoria panely na báze dreva s jemným zeleným oparom kvôli ich impregnácii, tie sa pravidelne striedajú s ťahokovými panelmi okeníc na oknách. Strecha terasy pôsobí akoby bola podopretá rovnakou krehkou konštrukciou, v skutočnosti sú I-nosníky na strešnej konzole rafinovane ukryté v streche, ktorá je čiastočne zelenou. 

 

 

Existujúca konštrukcia pôvodného objektu je zbúraná, je nahradená otvoreným priestorom pod novou tradičnou sedlovou strechou – oceľový subtílny šilt svojím jednoduchým tvarom dominuje otvorenému objemu a definuje jeho nový rozšírený efemérny priestor. Hrebeňový stĺp, navrhnutý ako nadrozmerný, ľahký nosník, definuje rozdelenie vnútorného otvoreného objemu. Priestorovo navrhuje dve jednoduché zóny – úzky uprataný funkčný pás a paralelnú voľnú zónu.

„Odhryznutie zo strechy vytvára priestor pre existujúce okno v zadnej fasáde starej budovy, dovoľuje vrhať svetlo do najhlbšieho bodu vo vnútri.
Na strane záhrady sa strecha rozširuje do baldachýnu, ktorý zastrešuje terasu a juhozápadne orientovanú fasádu. Výklopné okno je možné úplne otvoriť a pevné okenné profily sú skryté za konštrukciou, čo umožňuje priestor vytiahnuť do záhrady.”

 

Tento vstavaný objekt obytného priestoru sa nachádza v starom hybridnom skelete bývalej dielne kamenára. Pozemok bol zrekonštruovaný s množstvom nových obytných jednotiek a malých dielní okolo centrálneho záhradného dvora. Klient vlastní časť pozemku, ktorý pozostáva zo spomínaného betónového skeletu a susediacej konštrukcie z ocele v duplovanej výške. 

 

Na frekventovanej križovatke uvoľnili miesto v prieluke dva schátralé objekty. Komponovaná uličná klaustra s výškou susedných objektov chráni vnútorné obytné prostredie pred križovatkou a blízkou vlakovou dopravou, a koriguje svah v tvare pozemku. Vložený objekt sa s celým jeho programom otáča chrbtom k ulici do vnútra dvora. Dom, komponovaný v clone, je vyskladaný v raumplane, no v pragmaticky komprimovanej vzdušnej mierke, zbytok chráneného priestoru ponecháva pre voľný priebeh programu.

Za uličnou kulisou je do prieluky umiestnené ľahké a kompaktné, no priestorové a vzdušné, usporiadanie miestností na celú šírku pozemku. Iniciované veľkorysou výškou stropu obytného priestoru, izby sú spravidla posunuté o polovicu poschodia, otvárajú sa jeden za druhým postupne pozdĺž centrálnej dutiny. Jemná štruktúra hladko leštených betónových dosiek vytvára void, pokrýva celú šírku domu s minimálnou hrúbkou. Širokopásové okná a vnútorné precízne tesárske práce dodávajú objemu ľahkosť a transparentnosť s vonkajším prostredím.

 

 

 

Hospodársky dom sa rozširuje o dva nové priestory. Objem preberá a konvertuje tvar existujúceho domu, je narezaný na dĺžku a zrkadlený diagonálne okolo existujúceho stromu. Otvorený roh nových objemov generuje nový vchod – portál medzi záhradou a domom. Drevené strešné štíty oboch objemov siahajú jeden od druhého, medzi nimi voľne prepláva ich na seba kolmý priestor a otvárajú sa do okolitej záhrady. Objem prekrýva svetrík perforovaných vlnitých plechov, ktorý dodáva novým pohľadom hĺbku a abstrahuje formu prístavby ako kontry k pôvodnému objektu.

 

Na brehoch starého ramena Maas navrhli architekti novú prijímaciu budovu pre návštevníkov prírodnej rezervácie Negenoord. V betónovom podlhovastom objeme s vežou sú na sebe naukladané priestory info pointu a expozície, umiestnené medzi dvoma masívnymi betónovými jadrami. Okolo objektu je spolu so schodiskom navrhnutý priestorový, ľahký a subtílny lešenársky sveter, ktorý vonkajším objatím ponúka cestu pozorovania prostredia až na strešnú terasu objektu. 

 

Za typickou radovou fasádou s garážou sa v zarastenej mestskej zástavbe skrýva bývalý sklad. Pravidelný rytmus betónovej skeletovej konštrukcie vypĺňa celé prízemie úzkeho hlbokého pozemku, kde do seba prechádzajú obytné, ateliérové ​​a vonkajšie priestory.

Dva úplne erodované zálivy vytvárajú medzeru medzi hlavnou budovou a zadnou budovou. Odrezaním aj posledného zálivu priestor získava svetlo cez veľké posuvné okná na oboch stranách. Stredovo v piatich poliach medzi dvoma zvislými strešnými nosníkmi je vytvorený podlhovastý otvor.