BAKYTA architekti: Architektúra pragmatickej proporcie a efemerity
BAKYTA architekti, ateliér sídliaci a tvoriaci spoločne vo veži BKPŠ, založil architekt Róbert Bakyta. V projektoch má ambíciu okrem pragmatického, no proporčne estetického a logického usporiadania funkčných potrieb, za cieľ kultivovať prostredie a vnášať doň nový, unikátny význam. Práve tento prístup je charakteristický pre prax, ktorá sa na domácej scéne etablovala vďaka precíznej priestorotvorbe s dôrazom na kontinuitu a jasnú, viditeľnú koncepciu a názor.
„Architektúru vnímame ako remeslo, ktoré je potrebné intenzívne sledovať, reprezentovať a chrániť.”
Podľa ateliéru každé dielo, bez ohľadu na mierku zadania, musí mať istý koncept, jasnú líniu a pevný postoj a názor. Tento prístup sa prejavuje v premyslenom detaile, jazyku, artikulácii architektúry, čistote konštrukcií a zreteľnej reflexii lokálneho kontextu a histórie miesta. V súčasnosti sú Bakyta architekti nominovaní na európske ocenenie Mies van der Rohe Awards s projektom Multifunkčnej haly v rámci dostavby školy v Bernolákove.
Podľa ateliéru každé dielo, bez ohľadu na mierku zadania, musí mať istý koncept, jasnú líniu a pevný postoj a názor. Tento prístup sa prejavuje v premyslenom detaile, jazyku, artikulácii architektúry, čistote konštrukcií a zreteľnej reflexii lokálneho kontextu a histórie miesta. V súčasnosti sú Bakyta architekti nominovaní na európske ocenenie Mies van der Rohe Awards s projektom Multifunkčnej haly v rámci dostavby školy v Bernolákove.
Vzťah k okoliu a pokora v detaile
Jedným z príkladov citlivého prístupu je projekt Detské jasle v Leopoldove (v spolupráci s Architekti BKPŠ a 2021 architekti v rámci overovacej štúdie z roku 2018), ktorý vznikol konverziou rodinného domu. Architekti nepristúpili k rekonštrukcii len ako k splneniu programu, ale ako k úlohe so širším priestorovým dosahom. Budova s bielou fasádou vedome rešpektuje vizuálnu dominanciu susedného mestského úradu a rozvíja verejný priestor okolia. Návrh charakterizuje vyrovnanosť a pokora voči okoliu s komorným a čistým riešením, ktoré vytvára pokojné prostredie rodinného typu.
foto Matej Hakár
Racionálna funkcionalita a strohý, čistý rámec pre vzdelávanie a komunitu
Ďalším významným počinom ateliéru je rozsiahly projekt Dostavby základnej školy v Bernolákove, realizovaný v dvoch etapách. Prvá etapa priniesla nový pavilón školy, ktorý preberá kompozičné znaky pôvodnej budovy z 30. rokov, čím vytvára harmonický a kompaktný celok a definuje nový verejný priestor s detským ihriskom. Nový dom preberá kompozičné znaky budovy školy z roku 1935.
„Cieľom dostavby základnej školy v Bernolákove je vytvoriť harmonický a kompaktný celok, zjednocujúci pôvodný objekt a nový blok pri dodržaní programu stanoveného investorom. Nový dom preberá kompozičné znaky budovy školy z roku 1935. Zámerom je, aby nová architektúra pôsobila nevtieravo, bez trendového manierizmu, pričom doba jej vzniku je zrejmá zo súčasných detailov.“
„Zostava novej a pôvodnej figúry urbanisticky definuje blok. Kompozícia s pôdorysnou stopou v tvare písmena L vymedzuje nový verejný priestor – park s detským ihriskom. Základ figúry tvorí hranol dispozičného dvojtraktu chodby a piatich tried. K nemu sú priradené dva menšie objemy – jedáleň a kabinety. Veľkorysá chodba slúži ako pobytový priestor pre žiakov počas prestávok a zároveň aj ako šatňa. Svetlík medzi triedou a chodbou dovoľuje preniknúť poobednému svetlu až do učební.”
foto Matej HakárDruhá etapa, Multifunkčná hala, je príkladom efektívneho a funkčného architektonického riešenia, ktoré zároveň kultivuje verejný priestor obce. Rozsiahly objem haly bol umiestnený čiastočne pod úroveň terénu, aby sa minimalizoval vplyv na okolitú rodinnú zástavbu, pričom jej strecha slúži ako exteriérové ihrisko. Technicistický zovňajšok s predsadenou fasádou z vlnitého plechu a interiér s estetikou surových konštrukčných materiálov podčiarkujú dôraz na trvácnosť a funkčnú stránku architektúry.
„Hala je osadená na severnej časti riešeného pozemku – definuje tak severnú hranu bloku centra obce. Južnú časť pozemku necháva voľnú pre parkové úpravy. Novovzniknutý verejný priestor je jasne vymedzený a patrí obyvateľom obce. Ponorenie hmoty do terénu reflektuje zámer minimalizovať objem v dotyku so zástavbou rodinných domov a maximalizovať voľnú zelenú plochu.
Lapidárna kompozičná schéma odráža objemové požiadavky na prevádzku a dispozičné rozvrhnutie. Tie konzekventne sledujú vyššie spomenuté urbanistické zásady.”
foto Matej HakárPietna architektúra v ortogonálnej efemerite
Filozofia ateliéru rezonuje aj v pietnej architektúre Kolumbária a vsypovej lúky v Prahe – Hostivaři. Realizácia, ktorá vzišla z verejnej architektonickej súťaže, nesie výrazné sústredenie sa na vzťah jasnej hranice architektúry a jej objatia s vnútornou, aj vonkajšou lúčnou krajinou. Predstavuje premyslené priestorové riešenie, ktoré s úctou a kultivovanosťou narába s citlivou témou rozlúčky a pamiatky vo vrstvách efemerity priestoru a čistoty materiality v kontraste s vibrantným, no pokojným prírodným elementom lúky.
„Kolumbárium je navrhnuté ako jednoduchý ortogonálny priestor, monolitická betónová stavba so štyrmi stenami, kopírujúcimi hranicu parcely, ktoré vymedzujú lúku – miesto ukladania vsypov – spopolnených ostatkov.“
„Vsypová lúka sa stáva pietnym priestorom, chráneným mohutnými múrmi kolumbária pred ruchom a vizuálnymi podnetmi okolitého mesta. Morfológia lúky vo svojom reze odkazuje na archetypálnu formu hrobového miesta. Dominantou lúky je osamelá, pôvodne rastúca, divoká slivka. Táto situácia ponúka mnoho religióznych či nereligióznych interpretácií.”
„Okolité vyrastené stromy a zeleň za múrmi dotvárajú pokojnú atmosféru a rámujú strohý betónový objekt kolumbária. Široký mlatový chodník je po svojom celom obvode pri päte múru opatrený betónovým žľabom, určeným pre kvety, sviečky a ďalšie spomienkové predmety.“
Dôraz na jasný koncept, čistý detail a kultiváciu prostredia sa potvrdzuje aj v menšej mierke v lesnom kontexte. Projekt Obnova turistického areálu Malý Slavín v mestských lesoch Bratislavy (v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy) je príkladom, ako môže byť funkčná verejná stavba praktická, esteticky pôsobivá, no zároveň takmer neviditeľná.
Minimalizovať architektonický zásah a maximalizovať zážitok z prírody – namiesto masívnych, tmavých a technicky neudržateľných pôvodných prístreškov navrhli Bakyta architekti jeden kompaktný altánok (alebo skôr prístrešok), ktorý sa stal novým, vzdušným ohniskom obľúbenej rekreačnej trasy v Malých Karpatoch.
„Kľúčovým prvkom je odhmotnená horizontálna línia. Základ tvorí konštrukcia v línii oceľových stĺpov. Nesú široké, ale vizuálne ľahké zavesené drevené prestrešenie. Priestor je tak chránený, presvetlený a otvorený priehľadmi do lesa.”
„Cieľom bolo, aby altánok nebol dominantou, ale skôr tenkou, vznášajúcou sa strechou, ktorá sa v lese stráca. Plní svoju základnú funkciu – chráni pred počasím – no pritom nezakrýva to najdôležitejšie – pohľad cez priamo do lesa a na lúku. Zároveň bolo prepracované usporiadanie sedenia, ktoré je teraz flexibilnejšie a umožňuje pohodlné užívanie priestoru rôznymi skupinami turistov naraz.”
foto Matej Hakár
V kontexte prác predstavuje Malý Slavín ďalší príklad, kde sa racionálna a čistá forma architektúry spája s rešpektom ku krajine. Projekt na danú potrebu naratívne a jednoducho odpovedá názorom, že kvalitná architektúra vo verejnom priestore nemusí kričať, môže sa stať kultivovanou súčasťou prírodného areálu, ktorá len podčiarkuje jeho atmosféru.
Tvorba BAKYTA architekti, vedená jasnou koncepciou a zmyslom pre čisté spracovanie, naďalej prispieva ku kultivácii slovenského, ale aj českého architektonického prostredia, potvrdzujúc, že dobrá architektúra je predovšetkým o rešpektovaní kontextu, trpezlivosti v procese a jasnom postoji a názore v tvorbe kvalitného priestoru.
Momentálne zloženie ateliéru:
Róbert Bakyta, Karina Humajová, Eva Kusendová, Jaroslav Rell
Róbert Bakyta, Karina Humajová, Eva Kusendová, Jaroslav Rell
Významné bývalé členky:
Ľubomíra Blašková, Táňa Kuva
Ľubomíra Blašková, Táňa Kuva
