SINGULARCH

Benedikt Hartl je nemecký architekt. Jeho projekty skúmajú komplexný vzťah medzi architektúrou a sociálno-politickými emancipačnými procesmi. Počas posledných rokov získala jeho práca široké uznanie. Vystavuje a prednáša na národnej i medzinárodnej úrovni. Politicky a sociálne angažovaná prax Opposite Office prispieva ku globálnym otázkam a výzvam spoločnosti. Jedným z projektov, o ktorých nám Benedikt porozpráva je téza AFFORDABLE PALACE, ktorá reprezentuje metaforu globálnej bytovej krízy cez víziu transformácie Buckinghamského paláca na sociálne bývanie :

Benedikt Hartl vyštudoval architektúru na Technickej univerzite v Mníchove, na Škole architektúry a dizajnu v Osle a na univerzite Ardhi v Dar Es Salaam. Pracoval ako projektový manažér v rôznych architektonických kanceláriách v Paríži, Zürichu a Mníchove. V rokoch 2013-2015 vyučoval na Katedre architektonického dizajnu na Technickej univerzite v Mníchove. Od roku 2014 vyučuje na Weihenstephan-Triesdorf University of Applied Sciences pre metodiku reprezentácie. V roku 2016 vydal knihu o architektúre Reminiscence ako autor a redaktor. V roku 2017 založil architektonickú firmu Opposite Office a pracuje ako výskumný asistent na katedre vedy o stavebníctve a stavebných materiáloch s výskumom zameraným na nákladovo efektívnu (nízkonákladovú / málo technologickú) a trvalo udržateľnú výstavbu.

Izby zaplnené trblietavými svietnikmi, luxusnými kobercami, haly lemované mramorovými stĺpmi, sochami a drahými umeleckými dielami. Buckinghamský palác, rezidencia so 775 izbami, 79 kúpeľňami a rozlohou 828 821 štvorcových stôp je domovom britskej kráľovskej rodiny od roku 1830. Čo ak by ale mohol byť domovom pre všetkých ?

Cenovo dostupný palác je zámerne provokatívny - dramatický návrh vytvorený vlastne len pre titulky - nasekané podlažia supergridu, kráľovské enfilády prepájajúce komunitné spoločné priestory s obytnými bunkami, upozorňujúca monumentálna forma, perforovaná ôsmimi vertikálnymi jadrami prepájajúcimi kráľovskú rodinu s novou spoločnosťou.

Avšak o dizajn tu takmer nejde. Keď Hartl nalieha na Jej Veličenstvo, aby „použili vašu kráľovskú moc a peniaze“ na umiestnenie cenovo dostupného sociálneho bývania na vrch Buckinghamského paláca, išlo o omyl. Skutočným problémom je, že veľká časť, a nie len londýnskej populácie, je zablokovaná na trhu s bývaním neprimeranými cenami - cenami, ktoré rastú neúmerne k mzdám a ďalej prehlbujú už tak veľký rozdiel v cenovej dostupnosti.

projekt: obytná budova v medzere medzi budovami
tím: Benedikt Hartl, Michael Maier
rok: 2011

Koncepčný dizajn predstavuje inovatívnu, sochársku výplň bloku “rohového mesta." Budova naznačuje svoje štrukturálne prvky, ako sú schodisko, funkčné zóny zázemia a betónové stropné dosky, ktoré zvonku pôsobia čitateľne. Sklenená fasáda po celom obvode vytvára adekvátne spojenie medzi obytným a mestským priestorom. Homogénne čisté používanie stavebného materiálu a prelomových stavebných zariadení poskytuje trvalé a udržateľné používanie.

Projekt „Toto nie je múzeum“ sa zaoberá otázkou znečistenia svetových oceánov. „Hrad Capitol“ považuje budúcnosť demokracie za ústrednú tému. Demokracie sa v posledných rokoch dostávajú pod rastúci tlak. V mnohých krajinách demokraciu rozkladajú pravicové skupiny a nepriatelia demokracie. V niektorých krajinách sa to deje prostredníctvom mimoparlamentných skupín, ale v niektorých krajinách sú už pri moci nepriatelia demokracie.

S dystopickým projektom „Capitol Castle“ ukazuje Opposite Office verziu demokracie, ktorá sa musí skrývať za stále vyššími múrmi. Sídlo kongresu tak reprezentuje pevnosť. Pred klasickú budovu je umiestnená radikálna geometrická vrstva vo forme 1,5 m hrubých stien.

Pamflet:

Fragmentovaný hrad predstavuje ideu premeny historického sicílskeho hradu. Projekt, ktorý bol predložený v rámci verejnej súťaže, sa zameriava na Castello di santa Caterina, budovu nachádzajúcu sa na Favignane - ostrove ležiacom pri západnom pobreží Sicílie. Historická stavba bola najprv väzením, neskôr chránila ostrov pred inváziou počas druhej svetovej vojny, po nej bola pevnosť opustená a historické objemy zámku tak zostali neudržiavané.

Zadanie Art Prison pre zámok Santa Caterina vo Favignane sa zameriava na revitalizáciu ktorá by mala oživiť areál pridaním sviežej prístavby s programom múzea, art hotelu, ateliérov pre umelcov a reštaurácie.

Tento program je však v novo vyžadovanej nadstavbe bez starých stien smutný. Namiesto vytvárania novej budovy návrh otvára existujúci hrad a vracia ho späť komunite vytvorením komplexnej priestorovej geometrickej plastiky priestoru. Otvorenie ruiny radikálnymi prierezmi do neba tak prináša prirodzené svetlo dolu v pevnom priestore pôvodnej štruktúry zámku.

Koncept je založený na 3 zásadách: REŠPEKTOVANIE existujúcej štruktúry a krajiny – STRATIFIKÁCIA kresťanskej a arabskej histórie – KONTINUITA budovy s minimálnymi rezmi a volumetrickými zásahmi.

V rámci tradície renovácie,rozširovania, modifikácie a reorganizácie možno koncepciu dizajnu vnímať ako kompost v protikladoch harmónií a rozporov medzi prírodným a umelým, starobylým a súčasným. Inovatívna zmes „starého“ (tufu) a „nového“ (regionálny vyťažený mramor) vytvára inšpiratívnu atmosféru pre umelcov a návštevníkov a má potenciál vybudovať jedno z najznámejších centier výtvarnej reflexie medzinárodného scenára.

Pozerať sa späť, pozerať sa dopredu, pamätať si, nadchnúť sa - pre architektúru, pre pohyblivú architektúru. Viac ako 100 architektov vrátane takých zvučných mien ako Alejandro Aravena, Dominique Perrault, Vittorio Magnago Lampugnani, Sou Fujimoto, Unulaunu, Angela Deuber, Dietrich Fink, Débédo Francis Kéré, Quintus Miller, Wolfgang Rossbauer, Arno Brandlhuber, Valerio Argetsi Meck, Christian Kerez, Muck Petzet, Carlo Baumschläger prinášajú prekvapujúce, mnohostranné a stimulujúce turné po horizonte svetovej architektúry s fotografiami, kresbami, skicami a modelmi. S veľmi osobnými pohľadmi na jej prácu, jej myšlienky a pocity, jej prístup. Kto je kto súčasnej architektúry.

Transformácia nového berlínskeho letiska, ktoré sa buduje od roku 2006, na „supernemocnicu“ pre pacientov s koronavírusom. V snahe pripraviť systém zdravotnej starostlivosti a zvýšiť jeho schopnosti predstavil Opposite Office alternatívu adaptívneho opätovného použitia, ktorá načrtla kontextové riešenia boja proti pandémii.

Kedže je doprava v pandemickej dobe veľmi obmedzená, koncept „supernemocnice“, ktorý bol predložený ministerstvu zdravotníctva je možné implementovať na akomkoľvek letisku na svete. Predtým, ako sa pandémia v Nemecku vymkne spod kontroly, návrh predvída problém a prepracováva kontroverzne nové berlínske letisko na platformu pripravenú pre rýchlejší nárast nakazených.

Budova s názvom „COVID-19 Superhospital BER“ je vybavená okrúhlymi modulárnymi kabínami umiestnenými pri každej bráne, pozostávajúcimi z jednoduchých prvkov z oceľových profilov s doskou. Pre plynulý príjemnejší priestor zakrivená okrúhla priestorová štruktúra vytvára osobné uzavreté priestory na zotavenie. Rýchly proces výstavby môže umožniť otvorenie zariadenia v priebehu niekoľkých dní.