SINGULARCH

Konstantinos Pantazis študoval architektúru na Národnej technickej univerzite v Aténach (2002) a získal titul Master of Excellence v architektúre na Berlage Institute v Rotterdame (2002-2005). Pracoval pre rôzne renomované ateliéry v Aténach a v zahraničí vrátane: MVRDV v Rotterdame (2007-08), Altoon and Porter v Amsterdame (2006), 51N4E v Bruseli (2005), Farjadi Farjadi v Londýne (2004), OΜΑ-Rem Koolhaas v Rotterdame (2003-04), Yushi Uehara v Amsterdame (2003) a Jun Aoki v Tokiu (2002), v súčasnosti vyučuje na Patras University.

Marianna Rentzou študovala architektúru na Národnej technickej univerzite v Aténach (2002) a magisterský titul z architektúry na Bartlett School of Architecture v Londýne (2003-2004), po ktorej nasledovalo ďalšie štúdium na Design Academy Eindhoven u Droog Designers. Po práci v Aténach pracovala pre MVRDV v Rotterdame (2005-2006) a OMA - Rem Koolhaas v Rotterdame (2005 a 2007-2008). V OMA pracovala na rôznych rozsiahlych projektoch na Blízkom východe a viedla divadlo Dubai Creek a „Dubai Next“ v Bazileji.

Práca tohto ateliéru je veľmi obšírna, široká škála dotknutej mierky sa pohybuje od vytvárania interiérových realizácií z generovanej zbierky nájdených materiálových vzoriech zo skladov po kríze zabudnutých predajní, cez premeny úzkeho námestia na husto vysadenú snovú záhradu, alebo horúceho námestia na verejný plavecký bazén, či zelenú zavlažovanú lúku, cez návrh odstránenia kilometrovej zástavby Atén pre pridanie bezprostredne chýbajúcej mestskej zelene, až po osadenie lodného trajektu na strechy aténskej hustej zástavby pre vytvorenie lokálnych výhľadových verejných priestorov. Point Supreme svoju architektonickú pasiu dokazuje nie len množstvom naratívnych utopistických koncepcií v zásahoch mesta, ale aj realizovanou alternatívou v priestorovosti a materialite.

Team
architects:
Giorgos Pantazis
Stavros Kotsikas
Leonardos Katsaros
Ieva Saldauskaite
Alvise Pagnacco
Chrysanthi Asproulopoulou
Sotiria Chaldezou
Lida Stamou
Marina Tsintzeli
Vili Kabouraki
Maud Bouhin
Beth Hughes (partner 2009-2010)
Jean Sebastian Lebreton
Alexia Symvoulidou
Konstantina Papanikolaou
Paradisia Manari
Tasos Govatsos
Katerina Grigorpoulou
Christina Costes
Vaso Kourkoutsaki
Danai Athanasopoulou

students:
Irini Perraki
Filippo Edoni
Davide Matteazzi
Lefteris Dousis
Thomas Bellanger
Sandrine Iratcabal
Alexis Tsakalakis Karkas
Konstantinos Tzioras
Chrisa Gkolemi
Nikolas Magouliotis
Theoklitos Triantafilidis
Andreas Nikolovgenis
Zoi Angelakopoulou
Ioannis Gio
Ralou Kondili
Argyro Vassalou
Klio Mandalou
Anastasia Christakopoulou
Katerina Petroxeilou
Vasiliki Kondili

Point Supreme už v roku 2012 predstavili 8 vízií budúcnosti Atén v gréckom pavilóne na Bienále architektúry v Benátkach. Jednotlivé priestorové obrazy komunikujú skryté aspekty mesta, navrhujú riešenia priestorových problémov alebo proaktívne navrhujú transformácie, ktoré by prospeli alebo doplnili mestský zážitok. Projekty pre Atény mobilizujú schopnosť architektúry rozhodnúť o mestskej forme v kontexte politického ideálu a na základe existujúceho urbanistického stavu mesta, tieto projekty predstavujú:

1. Atény ako ostrov úvaha s cieľom deklarovania Atén ako ostrova s využitím celkovej dĺžky pobrežia mesta.

2. 100 pohľadov na Akropolu je návrh ktorý dokumentuje súčasný život v okolí Akropoly tak, ako to urobil Hokusai s horou Fuji.

V roku 1834 Hokusai ilustroval horu Fuji zo všetkých uhlov a súvislostí, zachytávajúc dar nesmrteľnosti, ktorý sa v nej skrýval. 100 pohľadov na Akropolu je zbierka stoviek obrázkov svätej skaly, ktorá sa nachádza v centre Atén. Je to vidieť v rôznych ročných obdobiach a poveternostných podmienkach, z rôznych miest a vzdialeností. 100 pohľadov ukazuje, ako je život v Aténach vo všetkých jeho meniacich sa formách neoddeliteľný od nemennej podoby posvätnej hory v jej bezprostrednom kontexte, ktorý sama definuje.

3. Divadelné námestie. Premena úzkeho námestia na husto vysadenú snovú záhradu.

Nové Divadelné námestie transformovaná divokým prírodným elementom : mestská obývačka realizovaná ako „tajná záhrada“. Vysoké palmy vytvárajú orientačný bod v mierke mesta, zatiaľ čo na úrovni ulice sa záhrada stáva miestom pre fantáziu s miestnymi rastlinami a kvetmi, ktoré vytvárajú otvorené a uzavreté priestory generované svetlom a tieňom. 

Okolité administratívne budovy sú prerobené na súčasné bývanie s novými balkónmi orientovanými do záhrady. Ulice sú pešie, zbavené prekážok a znovu obsadené sériou ihrísk, ktoré slúžia miestnym obyvateľom a následne aktivizujú verejný priestor.

4. Aténske nebo. Návrh búrajúci kilometer široký zastavaný priestor mesta medzi Akropolou a morom a nahrádza ho prírodnými elementmi.

Navrhované zavedenie tejto gigantickej chýbajúcej zelene môže zvrátiť ďalšiu veľkú mestskú dysfunkciu - stratené spojenie Akropoly s morom. Kilometer široký pás mesta je zbúraný a nahradený prírodou, ktorá priamo spája Akropolu s vodou. Svätá skala, najpoužívanejšia obytná typológia polikatikia a štvrte Atén zrazu koexistujú a sú spojené s morom cez fantastické rozlohy parku, lesa, džungle a jazier, ktoré mestu vracajú kúsok neba, o ktorý bolo pripravené.

5. Aténska loď. Generovanie verejného priestoru na strechách centrálneho mestského bloku vo forme trajektu.

6. Bazén na námestí. Prinavrátenie mestu chýbajúci prvok vody premenou prázdneho horúceho námestia na verejný bazén.

Bezprostredné prinavrátenie vodného živlu Point Supreme navrhujú do strategických pozícií v Aténach na každodenné osvieženie a hru. Námestie Antonisa Tritsisa, prirodzene vyrovnané a s mierne zníženým centrálnym tažiskom, vhodne orámované dvoma centrálnymi triedami a umiestnené medzi dvoma najprístupnejšími námestiami mesta, ponúka ideálnu príležitosť na zavedenie prvého plytkého mestského bazéna. Projekt sa vo svojom čase stal azda najdiskutovanejším zásahom mesta, publikovaný vo viacerých novinách spolu s celým projektom Atény.

7. Sigrou Avenue. Využitie programovej identity existujúcej hlavnej osi z centra k moru.

8. Atény v horách. Ako zmena a aktivizácia charakteru Atén doplnením programovej náplne každého kopca v meste.

Scenár umiestnenia plaveckého bazénu na kopci ako príklad radikálneho zadefinovania programu kopca.

Roman Villa je návrh komunitného prostredia, respektíve domu, ktorý je zredukovaný na billboard a spacie bunky; billboard vytvára požadovaný obraz smerom ku kontextu, prednú stranu nezávislú od čohokoľvek iného. Bunky poskytujú minimálne potrebné súkromie. Luxus je uprednostnený a vytvorený spoločným priestorom a záhradou; medzi skromnými priestormi a extravagantnou záhradou vzniká nejednoznačná dualita.

Podmienky Číslo 9, Nové vedomosti – nové postupy?

Veľkosť a kvalita aténskeho pobrežia v kombinácii s teplou klímou mesta predstavuje veľmi cenný stav, ktorý je do značnej miery nevyužitý; Aténčania väčšinou využívajú more v okolí svojho mesta pri úteku z neho počas letných prázdnin. Návrh využíva mólo Faliro, ktoré má byť postavené pred kultúrnym parkom, Národnou knižnicou a komplexom opery, a to práve na integráciu aktivít v kontexte s morom do každodenného mestského života.

Samotná platforma je vyvinutá na dvoch úrovniach. Spodná úroveň sa stáva otvoreným verejným priestorom so 4 obchodmi v centre; info point, predaj vstupeniek, zmrzlina, predajňa suvenírov a toalety. Horné poschodie je transformované na kaviareň-reštauráciu s veľkorysým okolitým otvoreným priestorom. Dve úrovne spojené veľkou tribúnou na južnej strane poskytujú výhľad na more, trajekt a udalosti, ktoré sa pravidelne konajú na vode alebo na palube lodí. Strešný box s rozmermi 54 x 54 m zaručuje silný tieň a je pokrytý solárnymi panelmi.

Grafický charakter projektu preberá semiológiu námorných objektov a lodí.

Zlatá kocka, mienená ako nový monument Dubaja sa vyhýba všetkým prirovnaniam; jej absolútna forma si bez námahy podmaní akúkoľvek dimenziu a zaručí jej jedinečnú nadčasovosť. Štruktúra tak svojou konštruktivistickou estetikou pôsobí, akoby na dané miesto vždy patrila.

Abstrakt morfovania zlatej kocky z ikonickej Eiffelovej veži v Paríži na novú ikonu v Dubaji.

Zvyšky prázdneho priestoru v súčasných gréckych mestách poskytujú jedinečnú príležitosť vyriešiť nedostatok hierarchie, identity a formy mestskej hmoty.

V návrhu sa architekti venujú komplexnému kolektívnemu vytvoreniu siete námestí špecifického tvaru a veľkosti vo veľkej mierke. Návrh definuje počet parciel tejto siete na 100 pre úvodnú fázu. Prázdne pozemky, často malých rozmerov a na neformálnych, nevýznamných pozíciách v mestskej štruktúre, tak možno rozpoznať ako celok, ktorý je schopný premeniť celkový každodenný život mesta.

Zásahy využívajú dané podmienky každej lokality pri zachovaní nízkych nákladov, pričom dôraz na vertikálny rozmer zaručuje priestorový charakter na rozdiel od obyčajných zemných prác.

Navrhovaný tvar každého projektu často jednoducho čistí alebo vytvára vzťah ku komplexu danými obrysmi väčšiny týchto zostávajúcich priestorov. Na každom pozemku sa uplatňuje hlavný program, ktorý slúži potrebám susedstva a stanovuje jeho kritickú úlohu v sieti a meste ako celku. Prvá prípadová štúdia bola vytvorená pre Thessaloniki.

Návrh transformuje námestie Aténskej radnice o rozlohe 7050 m2 na park, plne pokrytý trávnatým poľom plným zavlažovacích postrekovačov, ktoré ochladzujú plošný nezastavaný priestor. Vzniká tak znova ďalší výnimočný nečakaný charakter v aténskom prostredí.

Projekt Vienna je komplexným teoretickým návrhom, ktorý hromadí kolektívnu inteligenciu v oblasti bývania. Skúma rôznorodé typológie a následne ich spája do nepravdepodobne bohatého celku.

Aglomerácia typológií zaručuje, že rozdiely a kontrasty ich funkcií a objemov budú odhalené a navzájom živené. Zámerné spolužitie a prepojenie typov si vynucuje interakciu, skúma a podporuje vytváranie komunity. Rôznorodosť týchto jednotlivých typov zaisťuje, že potreby všetkých potenciálnych nájomcov budú splnené veľmi flexibilne, aby mohli pokračovať v splňaní ich súčasných a meniacich sa potrieb počas užívania komplexu.

Rôzne typológie sú zlúčené do špecifickej formy, ktorá reaguje na lokalitu a jej kontext, odrážajúc polohu lokality na priesečníku okolitých 8 ostrovných podmienok. Keď sa priľahlé prostredie mení z priemyselných na malé obytné pozemky, návrh prechádza z jednej typológie do druhej v reakcii na mierku, hmotnosť, výšku a otvorený priestor.

Zatiaľ čo vhodné typológie sú univerzálne, ich implementácia v rámci projektu je špecifická a priamou odozvou na lokalitu. Návrh obsahuje 5 hlavných typológií s hybridmi vznikajúcimi v bodoch prechodu. Typológie sa stretávajú v 4 verejných jadrách, ktoré vytvárajú epicentrá aktivít, v ktorých sa nachádzajú všetky verejné a komunálne účely. Na strednej úrovni komplexu sú všetky typológie zjednotené kontinuálnou cirkulačnou cestou.

Koláž implementovaných typológií znázorňuje stret kontrastu, ktorý spôsobuje generovanie rôznorodých komunít ich vzájomnou interakciou.

„Totemy“ pozostávajú z 3 vertikálnych stĺpcov objektov. Tieto objekty sú reprezentované vzorkami všetkých materiálov, ktoré boli použité v nedávno realizovanom dome Petralona. Väčšina prvkov bola vlastnoručne vyrobená, zozbieraná na trhoch alebo ostrovoch, darovaná alebo sponzorovaná obchodmi a spoločnosťami. Táto metóda poskytla architektúre alternatívny modus operandi, ktorý prekonal obmedzenia budovania počas finančnej krízy a podporil návrh.

Vytvárajú formálne definované figúry, ktoré sa považujú za rovnocenné, či už sú dekoratívne alebo štrukturálne, vnútorné alebo vonkajšie a bez ohľadu na ich mierku alebo hodnotu; na plastovom hrnci sedí mramorová socha spolu s hadicou, kameňom, liatym betónom, starožitnými dlaždicami, zástrčkou, kúskom graffiti, bronzovým madlom.

Každý z týchto abstrahovaných predmetov zodpovedá presným častiam sveta. Vzťahy medzi prvkami a dizajnom domu sú husté a systematické, tajomné, ale známe. Tri totemy nejasne zodpovedajú trom oblastiam; exteriér, zem, vrch. Spoločne tvoria alternatívnu reprezentáciu domu.

Analýza domu PETRALONA v knihe od 51N4E.

Svojím spôsobom je manifestom práce Point Supreme. Využitie úzkej parcely viedlo k vytvoreniu hravého vertikálneho až monumentálneho sveta prepojeného rôznorodou materialitou. Dom sa svojou hrou v jednotlivých mierkach postupne odkrýva od nízkej preklenutej vstupnej miestnosti až po veľkorysú 11 metrov vysokú obývaciu miestnosť.

Každá stena má vlastný kompozičný charakter, čím ponúka širokú škálu rôznorodosti pohľadov v „promenáde“ vedúcej všetkými podlažiami. Intimitu okrem kolážovej materiality dopĺňa prítomnosť vegetácie osadenej spolu v zemine priamo v podlahe.

Priestor, ktorý pozostáva z dvoch bytov, zrekonštruovaných a prepojených schodiskom v strede. Tieto dve úrovne sa zhmotnili ako opačné priestorové zážitky.

Spodná úroveň ponímaná ako súvislé morské prostredie s veľkými kusmi nábytku, ktoré ukotvujú spoločné aktivity rodiny ako plávajúce ostrovy. Namiesto typického rozdelenia miestností na kuchyňu, jedáleň, bývanie a hranie sú priestory v Nadji flexibilné a pozerajú sa na seba. Sú vybavené na mieru vyrobenými konštrukciami, ktoré slúžia ako zobrazovacie zariadenia; skrine, sedadlá, schodisko, police a stoly sú zmiešané s rôznymi typológiami paravánov, vnútorných priečok, závesov a iných vizuálnych filtrov, ktoré fyzicky vymedzujú a zároveň vizuálne spájajú.

Najcentrálnejším prvkom je komplexná konštrukcia so schodiskom, obývacou izbou a kuchynskými skriňami, sklenenou vitrínovou priečkou, vstavaným kvetináčom, tabuľou a ružovým slnkom vychádzajúcim na poschodie. Ide o miniatúrny kus architektúry sám o sebe, ktorý poskytuje ústredný bod v rámci veľkého otvoreného plánu.

Svieži prístup v materialite a priestorovosti je odčítateľný aj v rekonštrukcii bytu TRIKOUPI. Hlavným motívom bolo maximálne vyčistenie bytu od deliacich stien. Potrebné uzatvárateľné priestory kompaktne lemujú obvod pôdorysnej stopy bytu. Svetlík v centrálnej polohe otvoreného priestoru presvetľuje mohutný jedálenský ostrovný pult s kuchyňou. Otvorený priestor je doplnený centrálnym skladovým prvkom znova inej, sviežej farby. Jednotlivé materiálové prvky s charakterom kulisy spolu s ich orientáciou vytvárajú veľmi rôznorodý priestor plný hravosti v horizontálnej rovine.