:referencie: Jana Benková a Juraj Benko | benkobenkova
Janka Benková a Juraj Benko je pár architektov, ktorých spoločná mladá tvorba po mnohoročných skúsenostiach v iných ateliéroch získala jedinečné črty osobitej tvorby veľmi konceptuálnych, útulnych - homie no zároveň pragmatických priestorov a objektov s dušou a detailom spoločne.
O spoločnom architektonickom ateliéri nikdy neuvažovali, v roku 2018 však po rokoch praxe v rozdielnych ateliéroch svoje sily spojili a dnes fungujú pod spoločnou značkou. Manželia Janka Benková a Juraj Benko hovoria, že pochádzajú z odlišných praxí a ich spojenie bolo čiastočne „z núdze cnosť“. No práve nesílené a veľmi prirodzené spojenie vytvorilo veľmi charakteristickú prax.
“Sme mladý ateliér, hľadáme rovnováhu medzi starým novým, reinterpretujeme pôvodné a vyberáme podstatné. Spájame možno zo začiatku nespojiteľné, ale stále kontextuálne, tak normálne všedne a bežne.”
O ich živote a tvorbe ateliéru benkobenkova sme sa v krátkosti spoločne porozprávali v rozhovore:
Juraj, Janka ahojte, ako sa posledné dni máte?
Ahojte, ako na húsenkovej dráhe, up&down, teraz nie sme chorí takže v podsate perfekt!
Ahojte, ako na húsenkovej dráhe, up&down, teraz nie sme chorí takže v podsate perfekt!
Ako ste sa spoznali? Čo vás spojilo dokopy?
Bolo to dávno, na FA STU, v prváku som bola v grupe piatakov a o vlastnom ročníku som moc netušila. Spoznali sme sa asi na „chodbovici“ na Belojanise, a na x-té odmietanie – Juraj má „staminu“ – sme sa dali teda dokopy. Klape to.
Bolo to dávno, na FA STU, v prváku som bola v grupe piatakov a o vlastnom ročníku som moc netušila. Spoznali sme sa asi na „chodbovici“ na Belojanise, a na x-té odmietanie – Juraj má „staminu“ – sme sa dali teda dokopy. Klape to.
Vedeli by ste nám v krátkosti popísať váš rodinný / pracovný režim? (Nejaká vtipná fotka z domáceho/pracovného prostredia s deťmi?)
Režim je správne slovo, s tým že Juraj ho vie dodržať, ja nejak podvedome pred systémom „prchám“ a deti to zamiešajú na nepredvídateľný harmonogram? Neviem či to tak môžem pomenovať. Ráno nám Juraj odhrnie závesy a budíček. Raňajky, zuby, ranné štrajky čo kto na seba a škôlka. Ranný filter. A homeoffice. Rozprávame sa, ale každý o inom. Napredujeme. Uzatvárame ale aj rozbabreme ukončené. Správna argumentácia zaberá. Potom, „Kto spraví obed a vlastne, čo budeme jesť?“…a ideme po baby, jeden po jednu druhý po druhý. Parky, ihriská, niečo pod zub, hajde domov... A večerný rituál – rozprávka, skákanie po posteli..., upokojiť, uspať a hlavne pokúsiť sa nezaspať, a keď nezaspím sadám k parťakovi na večernú šichtu.
Režim je správne slovo, s tým že Juraj ho vie dodržať, ja nejak podvedome pred systémom „prchám“ a deti to zamiešajú na nepredvídateľný harmonogram? Neviem či to tak môžem pomenovať. Ráno nám Juraj odhrnie závesy a budíček. Raňajky, zuby, ranné štrajky čo kto na seba a škôlka. Ranný filter. A homeoffice. Rozprávame sa, ale každý o inom. Napredujeme. Uzatvárame ale aj rozbabreme ukončené. Správna argumentácia zaberá. Potom, „Kto spraví obed a vlastne, čo budeme jesť?“…a ideme po baby, jeden po jednu druhý po druhý. Parky, ihriská, niečo pod zub, hajde domov... A večerný rituál – rozprávka, skákanie po posteli..., upokojiť, uspať a hlavne pokúsiť sa nezaspať, a keď nezaspím sadám k parťakovi na večernú šichtu.
V čom spoločne nachádzate inšpiráciu?
Myslím, že sme pochopili, že sme rodičia a nikdy to nebude „freeride“ ako pred deťmi. Ale je to jazda! Teraz a tu... Keď to človek prijme, zrazu má total čistý výhľad. Detailnú optiku. Cit pre detail. Všímame si bežné úžasné až neviditeľné nuansy, že veci (a ako) fungujú, ako je to možné... objavíte farebnosť v šedi, vtipné kombinácie. Čiže skôr ide o prekvapivé momenty, vzťahy. Podstatné je to uvedomenie a zastavenie sa v čase. Všetko bolo vymyslené ide o správny mix, čo prekvapí v čase a situácii.
Myslím, že sme pochopili, že sme rodičia a nikdy to nebude „freeride“ ako pred deťmi. Ale je to jazda! Teraz a tu... Keď to človek prijme, zrazu má total čistý výhľad. Detailnú optiku. Cit pre detail. Všímame si bežné úžasné až neviditeľné nuansy, že veci (a ako) fungujú, ako je to možné... objavíte farebnosť v šedi, vtipné kombinácie. Čiže skôr ide o prekvapivé momenty, vzťahy. Podstatné je to uvedomenie a zastavenie sa v čase. Všetko bolo vymyslené ide o správny mix, čo prekvapí v čase a situácii.
Máte obaja špecificky zadefinované úlohy? Resp. kto sa v čom naj orientuje / čo vás osobne v praxi baví?
Sme zastupiteľní. A vymeniteľní... to sme pochopili v praxi. A pri našom nastavení a fungovaní ...sme zatiaľ dvojka, je nevyhnutné aby sme vedeli ustáť situácie pred klientom ktokoľvek s ním komunikuje a vedie ho s prehľadom a max profesionálne. Ale čisto pragmaticky, keď príde niečo nové Juraj je mág v dispozičkách a je rýchly, ja škicujem a baví ma trhať z rolky duplexu, a z dvoch totál odlišných stolov sa bavíme o svojich východiskách, a musí dôjsť k zhode, aby sme sa pohli.
Sme zastupiteľní. A vymeniteľní... to sme pochopili v praxi. A pri našom nastavení a fungovaní ...sme zatiaľ dvojka, je nevyhnutné aby sme vedeli ustáť situácie pred klientom ktokoľvek s ním komunikuje a vedie ho s prehľadom a max profesionálne. Ale čisto pragmaticky, keď príde niečo nové Juraj je mág v dispozičkách a je rýchly, ja škicujem a baví ma trhať z rolky duplexu, a z dvoch totál odlišných stolov sa bavíme o svojich východiskách, a musí dôjsť k zhode, aby sme sa pohli.
Obľúbený bizár v architektúre?
Neviem či to nazvať bizár, skôr ide uhol pohľadu, porozumenie a komunikáciu, situáciu v čase - to čo sa tvári ako bizár. Česť výnimkám, kanadský zrub na našich horách ozaj neviem prekusnúť.
Neviem či to nazvať bizár, skôr ide uhol pohľadu, porozumenie a komunikáciu, situáciu v čase - to čo sa tvári ako bizár. Česť výnimkám, kanadský zrub na našich horách ozaj neviem prekusnúť.
Máte akýsi vtipný highlight (historku) / spomienku na pousmianie z vašej praxe?
To bolo toho času na Mlynici, vysvetľovala som 4-5 remeselníkom ako vyhladíme a vylejeme podlahu okolo sklobetónových tvaroviek, a zrazu všetci otočili hlavu iným smerom ako zvyšok na stavbe. Klapky na uši, oči zastreté. Trvalo to tak som sa teda pozrela aj ja... krátka sukňa, dlhé blond vlasy, prilba, rúž a štekle. Prišla pani pán dodávateľa... No áno, aj zemeguľa sa prestala točiť. Pozrela som na moje prachom zaliate gumáky, zaprášený „trenchcot“, nohavice – „šmudla“ od betónu. A predstava cesta busom do officu v tomto outfite. Tak tak. Architektka na stavbe.
To bolo toho času na Mlynici, vysvetľovala som 4-5 remeselníkom ako vyhladíme a vylejeme podlahu okolo sklobetónových tvaroviek, a zrazu všetci otočili hlavu iným smerom ako zvyšok na stavbe. Klapky na uši, oči zastreté. Trvalo to tak som sa teda pozrela aj ja... krátka sukňa, dlhé blond vlasy, prilba, rúž a štekle. Prišla pani pán dodávateľa... No áno, aj zemeguľa sa prestala točiť. Pozrela som na moje prachom zaliate gumáky, zaprášený „trenchcot“, nohavice – „šmudla“ od betónu. A predstava cesta busom do officu v tomto outfite. Tak tak. Architektka na stavbe.
Istú časť vašej tvorby ovplyvňuje delenie si úloh rodiny a ateliéru. Jedno ovplyvňuje druhé, že?
Áno, organicky a nevyhnutne.
Áno, organicky a nevyhnutne.
Ako to vnímajú deti? Ovplyvňujú decká málinko aj vaše uvažovanie o priestore?
Dosť podstatne. To čo sme vnímali v minulosti ako minimal je pri deťoch stále nadštandard. Deti sú senzitívne, ale len v našom byte vnímame, ako ho využívajú po svojom. Nič nie je dosť úzke aby sa do „skuliny“ pod kuchyňou nevošli. Betónový stĺp nie je dosť drsný na to aby ich odradil nesedieť „na sofe“, ale „NA sofe“ a opierať sa o drapľavý stĺp. Takže v podstate búrajú nám zažite nami vytvorené stereotypy. Vedia kde sa cítia dobre, kupodivu presne vedia, kde sa im páči kde nie, a porovnávajú okamžite zo zažitým. Tá rýchla jasná spätná reakcia je „nejvíc“...
Dosť podstatne. To čo sme vnímali v minulosti ako minimal je pri deťoch stále nadštandard. Deti sú senzitívne, ale len v našom byte vnímame, ako ho využívajú po svojom. Nič nie je dosť úzke aby sa do „skuliny“ pod kuchyňou nevošli. Betónový stĺp nie je dosť drsný na to aby ich odradil nesedieť „na sofe“, ale „NA sofe“ a opierať sa o drapľavý stĺp. Takže v podstate búrajú nám zažite nami vytvorené stereotypy. Vedia kde sa cítia dobre, kupodivu presne vedia, kde sa im páči kde nie, a porovnávajú okamžite zo zažitým. Tá rýchla jasná spätná reakcia je „nejvíc“...
Máte v rámci rodinných únikov od práce obľubené spoty v meste a jeho okolí?
Gottko – kolobežka, bicykel, komunita psíčkarov. Trh žilinská – langoše a teta v syrovom kontajneríku. Tripple five pri „prezidentskej“ – keď uspím tasmánskeho čerta, dúfam, že sa neprebudí, keď si idem po odmenu na jeden batch. A potom Dunaj, či už na nábreží pri Sade Janka Kráľa, či Devín. A neposlednom rade už aj novootvorená SNG, keď naprši, ja sa kochám nakukávaním do napredujúcej knižnice, či vystavenými vázami v exteriéri a jediná mláka pred výkladom spraví hodinový babám program.
Gottko – kolobežka, bicykel, komunita psíčkarov. Trh žilinská – langoše a teta v syrovom kontajneríku. Tripple five pri „prezidentskej“ – keď uspím tasmánskeho čerta, dúfam, že sa neprebudí, keď si idem po odmenu na jeden batch. A potom Dunaj, či už na nábreží pri Sade Janka Kráľa, či Devín. A neposlednom rade už aj novootvorená SNG, keď naprši, ja sa kochám nakukávaním do napredujúcej knižnice, či vystavenými vázami v exteriéri a jediná mláka pred výkladom spraví hodinový babám program.
Je niečo na čo sa najviac tešíte na DAAD festivale?
Tým že v minulosti som mala príležitosť pozerať do kuchyne DAAD, viem že prídu dobrí hostia, a kedy aj bežní ľudia zakopnú o architektúru. Ale náhodné stretká, s kamošmi známymi či menej alebo aj totál nepoznanými sú pre nás teraz obohacujúce až obaľujúce. Už len „nanny“ pre deti… a možno ich vezmeme sebou.
Tým že v minulosti som mala príležitosť pozerať do kuchyne DAAD, viem že prídu dobrí hostia, a kedy aj bežní ľudia zakopnú o architektúru. Ale náhodné stretká, s kamošmi známymi či menej alebo aj totál nepoznanými sú pre nás teraz obohacujúce až obaľujúce. Už len „nanny“ pre deti… a možno ich vezmeme sebou.
