SINGULARCH

Na námestí na nás vyskočil výklad, spoza ktorého bol ľahko vnímateľný iný priestor. Tvorili ho drsné pozostatky starých stien a stĺpov v kontraste s priestorotvorným granitovým / žulovým barom a podlahou vo vysokom lesku. Pomedzi viaceré exotické zelené ostrovy z pokojoviek prerastala naprieč celým priestorom provokatívna nafukovacia konštrukcia, žltý wire-model krížovej klenby – absolútny ornament. Priestor pôsobil veľmi elegantne, no drzo, uhladene, no taktiež drsne, racionálne, no ironicky a experimentálne. Toto je práca ateliéru BURR. Bez pochýb sme sa vybrali pohladkať materiál a dali sme si brutal burritko.

Projekt Blasón je jedna z posledných realizovaných konverzií v rámci rozsiahleho projektu Elements for Industrial Recovery.

Burr je experimentálna architektonická prax vedená Elenou Fuertes, Ramónom Martínezom, Álvarom Molinsom a Jorgem Sobejanom. Tím dopĺňajú Amanda Bouzada a Jesús Meseguer. Ateliér, predtým známy ako Taller de Casquería, pracuje od roku 2011 naprieč multidisciplinárnymi formami, no svoje komplexné stratégie nepripisujú konkrétne žiadnej z nich. Ich práca si kladie za cieľ stavať na ambicióznom chápaní úlohy architekta, ktorý presahuje rámcové podmienky súčasného stavu a neštíti sa navrhovať zložité technické, sociálne a politické inovácie. Burr využíva akčné, časové, popové či komerčné nástroje, ktoré im umožňujú rozvíjať koncepčné, ironické, no zároveň trefné a precízne návrhy.

Madridská experimentálna platforma Burr Studio obhajuje alternatívny kolektívny prístup k priestorovému dizajnu. S finančnou krízou v roku 2008 a pandémiou COVID-19 ako pozadím ich vznikajúcej kariéry, štyria partneri rozvíjajú v teoretickej aj praktickej hladine prototypy, exhibície a priestory, odpovedajúce na súčasné globálne témy.

„Naša prax je sémanticky založená na anglickom termíne BURR, definujúc nedokonalosti a zvyšky, ktoré sa objavujú v procese úpravy materiálu. Náš záujem sa sústreďuje na situácie, ktoré sú často považované za pozostatky alebo sú mimo estetických či praktických kontextov. Chceme robiť ambicióznu a experimentálnu tvorbu s cieľom rozšíriť spektrum priestorov, ktoré obývame, techniky a materiály, ktoré používame, či modely, ktoré uvádzame do praxe.”

Jedným z najrozsiahlejších projektov ateliéru sú vyššie spomínané Elements for Industrial Recovery, v rámci ktorého Burr transformuje madridské skladové a iné výrobné budovy na rezidencie. Všetky intervencie sú súčasťou súboru strategických nástrojov na ochranu priemyselného dedičstva mesta a architektonického zásahu. Jednou z týchto konverzií je BLASÓN – povedzme, že je to štruktúra, v ktorej sú všetky priestory spojené v rôznych výškach. Renovácia vytvorila priestor pre kombináciu verejných a súkromných obytných priestorov.

Pôvodne mal objekt dve vnútorné nádvoria, tie boli v dôsledku rôznych reforiem a úprav behom rokov obsadené dodatočným vnútorným priestorom a funkciami. Aktuálny projekt tieto pôvodne vonkajšie nádvoria obnovuje, čo poskytuje okrem svetla a kontinuity priestoru von priečne vetranie a možnosť otvorenia priestorov smerom do vnútra bloku. Vonkajšia fasáda tak preberá a kopíruje rytmus pôvodných pilastrov hraničných múrov a konfiguruje rytmus fasády. Všetky vonkajšie steny sú materiálovo zjednotené hrubou maltou, nazývanou tirolská omietka. Napriek vnútornému členeniu, ktoré zásah generuje, je Blasón jediným vzdušným objemom, ktorý spája všetky priestory v rôznych výškach. Objekt je domovom a štúdiom spisovateľa Juana Ramóna Silvu Ferrada.

Ďalším príkladom z Elements of Industrial Recovery je konverzia hromadného skladu EULALIA, priestoru, ktorý obsahoval pozostatky nevyzdvihnutého rodinného majetku, vyradený nábytok, knihy v zlom stave a mnoho ďalších predmetov. Priestor, ktorý sa dá determinovať skôr jeho obsahom než funkciou kontajnera, sa stal nevedome podmienkou, ktorá viedla hlavnú ideu renovácie – priestor, ktorý tentoraz začala formovať zbierka predmetov nového užívateľa. Priestor, jeho fungovanie a kompozíciu nevyspytateľných zátiší a zákutí, určili veľkoformátové fotografie, pracovné nástroje, zachránený a zreštaurovaný nábytok, kuchyňa z nedávno zatvorenej reštaurácie, lavička z opusteného kostola a rastliny rôznych typov a veľkostí. Medzi množstvom predmetov, ktoré tvoria jeho zbierku, vytvárajú rôzne kompozície, ktoré jednoducho ponechávajú sklad skladom. Priestor tak funguje ako jedno veľké zázemie. 

V súlade s touto myšlienkou s návrhom prichádzajú len zásahy, ktoré neovplyvňujú formu priestoru. Sú to naopak elementy, ktoré túto kolekciu dopĺňajú. Konkrétne oceľové schodisko s atypovým ikonickým zábradlím spolu s bránou sú vyvinuté na prepojenie a izolovanie intimity malého priestoru spálne užívateľa. Prvky svojou farebnosťou, materiálnosťou a tvarom kontrastujú a zároveň ladia so zvyškom budovy. Zjemňujú tvrdý priestor skladu a farebnosťou evokujú oživenie, transformáciu objemu do funkcie. Eulalia sa sústreďuje skôr na obsah než na formu, sústreďuje sa na vznik rôznych vzťahov, ktoré tieto unikátne objekty medzi sebou vytvárajú. 

PILARICA je jedným z prvých architektonických zásahov Burr, ktoré odštartovali konverzie mnohých ďalších objektov. Programový hybrid medzi verejným a súkromným priestorom, produktívnym a obytným priestorom, má za cieľ prepojiť novú dynamiku bývania a práce s nedostatočne využívaným priemyselným dedičstvom mesta. Materialita je formovaná technikami a riešeniami používanými v priemyselných prvkoch – ochranné plachty na prívesy a nákladné autá, pasterizačné nádrže alebo zváracie ochranné závesy. 

Burr sa od svojich počiatkov venuje programovým inštaláciám a exibičným súborom. Jedným z nich je projekt CRA / Center for Artistic Residencies, ktorý rieši priestorový návrh pre Matadero Artist Residency. Séria industriálnych prvkov definujúcich priestory na stretnutia, súkromné pracovné priestory, skladovacie priestory, dielne alebo na iné využitia požadované rezidentnými umelcami v Matadero. 

Zásah pozostáva z mriežkových polí tvorených z elementárnych prvkov, ktoré fungujú v rôznych mierkach a formách. Jednoduché regálové trvky tvaru „+“, „T“ alebo „L“, vytvárajú nezávislé kvadranty pre 4, 3 alebo 2 umelcov, poskytujúc súkromný priestor pre prácu, spotové osvetlenie a skladovací priestor.

Usporiadanie týchto prvkov v obrovských skladoch Matadero Madrid vytvára intímne priestory, ktoré zaručujú nezávislý a nerušený prístup každého umelca. Pomedzi mriežku jednotlivých spotov sa implementoval spoločný priestor pre kolektívne miesto na zhromažďovanie. Na druhej strane, polkruhová hliníková konštrukcia na kolieskach, z ktorých visí veľký záves, pôsobí ako kulisa pre prednášky, prezentácie či stretnutia. Skladové a dielenské priestory sú zase nenápadne oddelené dlhou čiernou deliacou drapériou.

Samostatné objekty svojou kompozíciou a jednoduchým jemným, no stále raw utilitárnym charakterom, tvoria vo vnútri haly vhodné magnetické pracovné polia. Koncept tohto druhu geometrického obsadenia spolu s unikátnou materialitou, pracovným a remeselníckym výrobným detailom je mnoho násobiteľný a zvládol by aj omnoho väčšiu mierku. 

Projekt O’Bochinche vychádza z kombinácie troch odkazov z galícijskej kulinárskej tradície – krčmy, jarmoku a dedinského festivalu. Stratégia sa zameriava na prenos efemérnych hodnôt tohto priestoru do statického kontajnera. Priestor preto zahŕňa zdroje, objekty a mechanizmy, ktoré sa bežne vyskytujú na veľtrhoch, čím sa stáva akýmsi používaným stanom.

Unikátnym interiérovým projektom je aj T(R)G – stratégia interiérového dizajnu, ktorá premieňa generický priestor na vlajkový obchod pre odev. Projekt tvoria dve kľúčové časti – objem a figúra. Bez akejkoľvek zmeny existujúcej priestorovej konfigurácie priestoru v centre Madridu sa odstránili povrchové krytiny stropov, podláh a stien. Ostala tak len pôvodná holá základňa, ktorá zostáva jedným z dvoch hlavných strategických bodov.

Na rozdiel od tohto holého surového objemu sa druhý strategický bod - figúra - stáva absolútnym technickým prvkom, špeciálne navrhnutým pre jej zamýšľanú funkciu. Modulárna štruktúra, ktorá sa prispôsobuje a transformuje podľa rôznych potrieb obchodu. Figúra je základným nosičom produktov (vešiaky, vizuálne bariéry, zrkadlá, dvere alebo zábradlia).

Zdôraznenie nezávislosti týchto prvkov podporilo tvarovanie figúry do kruhových sekcií, ktoré tak unikátne kontrastujú s ortogonalitou komerčných priestorov. Kruhové sekcie presahujú hranice objemu, vytvárajú náhle križovatky, tie vedú k neočakávaným priestorom, ktoré sú výsledkom kolízie dvoch rôznych dizajnových jazykov. Tieto zvyšné medzery a spoje sú naopak používané ako montážne a skladovacie priestory a zároveň ako súkromné miesta pre personál.

Práca BURR sa objavila na viacerých kolektívnych aj samostatných výstavách, ako napríklad na Bienále architektúry v Soule, v Múzeu histórie v Soule; „Verejné symfónie“, MAXXI Rím; “Ukáž a povedz”, Architekturmuseum: Pinakothek der Moderne, München; „Guggenheim Helsinki Now“, Kunsthalle Helsinki; „Export: Arquitectura española en el extranjero“, ICO-Museum Madrid, zúčastnili sa taktiež Mercedes Benz Madrid Fashion Week 2014 y 2015. Ateliér vyhral niekoľko architektonických a dizajnérskych súťaží, ako je Europan 13, a bol vyhlásený za Office US Official Outposts amerického pavilónu počas Benátskeho bienále 2014. Ich inštalácia „Hypertube'' sa stala finalistom ceny Arquia Próxima 2014. Ich audiovizuálne dielo „Première“ je súčasťou stálej zbierky „Architekturmuseum: Pinakothek der Moderne, München“ a „Espacio Andaluz de Creación Contemporánea, Córdoba.

Získali viacero ocenení a vyznamenaní ako napríklad Ocenený projekt v r XVI. bienále španielskeho urbanizmu a architektúry v roku 2023 (BEAU XVI), 2022 FUERA DE SERIE cena pre interiérových architektov roka; Prvá cena v medzinárodnej súťaži EUROPAN 13; 2019 FAD Awards (finalista) 2020 FAD Ocenenia (finalista), 2020 FAD Awards (finalista), 2021 Ascer Awards (finalista), 2018, a 2022 Arquia Próxima Awards (finalista), 2022 Room Award pre mladých vznikajúcich architektov (finalista).

Prednášali na rôznych medzinárodných kongresoch a konferenciách, vrátane „Festivalu umenia a vedy RIXC“ v rokoch 2017 a 2019 v Lotyšskom národnom múzeu v Rige, „Radikálne siete“ v roku 2018 v Spektrum, Berlín, Jornadas del Estudio de 2017.