Nicolas Dorval-Bory: Každý projekt je rehabilitáciou
Francúzsky architekt je známy svojím radikálnym teoretickým prístupom k súčasnej architektúre. Je zakladateľom a riaditeľom Nicolas Dorval-Bory Architectes so sídlom v Paríži. Ateliér reprezentuje vplyv fascináciou vzťahu nášho daného prírodného sveta, jeho limitov a (ne)priestorom mimo neho – kosmom. Tvorbu ateliéru podnecuje skúmanie týchto hraníc a hľadanie potenciálov architektúry napodobňovať zložité a dynamické systémy prírody. Projekty ako napríklad expedícia a skúmanie architektúry astronomických observatórií v púšti Atacama, alebo dom v Al-Ula, odhaľujú záujem o vedeckú technológiu, fyziku a ich vplyv na architektúru. Táto unikátna obsesia a vášeň zároveň hostí záujem o vývoj nových architektonických foriem a materiálov, ktoré reagujú na sociálne a environmentálne výzvy 21. storočia, ktorými sú samozrejme aj klimatické zmeny a ich vplyv na životné prostredie.
Dorval-Bory taktiež vyučuje na École Nationale Supérieure d'Architecture de Versailles (ENSA Versailles) vo Francúzsku. U svojich študentov podnecuje kritické zmýšľanie o úlohe architektúry v spoločnosti. Vyzýva ich, aby vyvinuli nové experimentálne a inovatívne impulzy pre vytvorenie udržateľnejšieho a spravodlivejšieho sveta, a to vrátane teoretických štúdií, súťaží alebo reálnych zákaziek. Jedným z príkladov výučby je aj unikátny pojem „detail, formulate, build”, kedy výučba prezentuje prierez skúmania ikonických detailov, prenesených do konceptuálneho navrhovania priestoru, od skúmania materiálu a jeho limitov, kreslenia a formulovania detailov až po realizáciu danej formy v 1:1.
Nicolas Dorval-Bory (1980) je francúzsky architekt. V roku 2007 absolvoval ENSA Paris Val de Seine. Po rôznych spoluprácach v Santiagu, Buenos Aires a Paríži (2009 – 2013) dnes jeho kancelária Nicolas Dorval-Bory Architectes pôsobí v širokom rozsahu vo Francúzsku aj v zahraničí.
Nicolas Dorval-Bory prednáša a vyučuje od roku 2011 na ENSA Normandy (2011 – 2014), na letnej škole Porto Academy (2019) a od roku 2014 na ENSA Versailles. V súčasnosti je doktorandom na Univerzite Paris-Cergy.
V roku 2016 mu bola udelená národná cena AJAP od francúzskeho „Ministère de la Culture“.
V roku 2022 bude spolukurátorom BAP!2, druhého bienále architektúry a krajiny v Ile-de-France.
V roku 2022 bude spolukurátorom BAP!2, druhého bienále architektúry a krajiny v Ile-de-France.
Pre hlbšie pochopenie jeho práce, pripíname na začiatok článku teoretický text, manifest, ktorý s nami Nicolas zdieľal:
Each project is a rehabilitation.
„Nezostalo nič na postavenie, len jednoducho obývať to, čo existovalo. Svoju prax sme začali uprostred krízy v roku 2008, údajne problematického obdobia, keď nedostatok práce a príkazy ušetriť peniaze viedli k novým hierarchiám projektov. V Paríži bola väčšina prvých príležitostí renovácia bytov, interiérové práce s obmedzeným budgetom. Zvláštna a trochu odcudzujúca formácia, ktorá nás však v skutočnosti v očakávaní postavila do situácie možno realistickejšej ako situácia našich predkov: už nebolo čo stavať, len jednoducho obývať to, čo existovalo. Toto pozorovanie, po niekoľkých rokoch praxe, mohlo priniesť svoj podiel frustrácie, zatiaľ čo významní kolegovia z iných období, iných krajín, iných prostredí, redefinovali architektúru na panenských lokalitách, prispôsobovali formy programom, referenciám, abstrakciám alebo konkrétnosti, ktorá ich motivovala práve v tom čase. Bol to vek uvažovania prostredníctvom syntézy, kde sa každý z inputov do projektu zmobilizoval tak, aby nakoniec viedol k novej budove.”
Zdroj: NDB – úryvok z manifestu Each project is a rehabilitation
Bordeaux DDS Verko | Dendermonde, Belgicko | 2022
Jedným z aktuálnych projektov ateliéru je nový objekt kancelárií a recepcie DDS Verko – subjektu odpadového hospodárstva. Miesto na spracovanie a recykláciu odpadu, ktoré sa nachádza na brehu rieky Scheldt, je jednoducho oddelené hrádzou, kondenzuje infraštruktúry potrebné na ochranu životného prostredia – metanizátor, spaľovňa, triediace centrum, fotovoltaické pole – pôsobí ako nepriehľadný objekt, zlovestný, ale centrálny, ktorý signalizuje miesto svojou strohou prítomnosťou.
„Pre vyhovenie potreby nových kancelárií a verejnej recepcie a zviditeľnenie aktivity lokality, sme navrhli dve doplnkové stratégie: jemne sa dostať na vrchol hrádze vďaka obývanej topografii spojenej s riekou; a zdvojnásobiť signál bunkra dvojitou fasádou, súčasnou symetriou vytvárajúcou 32 metrovú signálnu obrazovku, ktorá prevracia jej významnosť.”
„Rozvíjajúci sa povrch na jednej strane v troglodytových priestoroc,h a na druhej strane za trojuholníkovou technickou a aktívnou fasádou, projekt kondenzuje ambivalenciu samotnej lokality, medzi výrobou energie a skládkovaním, technológiou a ľudovým jazykom.”
Forma objektu geometrickým usporiadaním generuje vzácny vizuálny kontakt pracovníka a okolia navzájom. Technologická aktívna fasáda trojuholníkovej pozdvihnutej hmoty vizuálne reprezentuje organické fungovanie objektu a jeho funkcií. Paleta materiality a dômyselná kompozícia prízemnej susednej steny podčiarkuje a uzemňuje vzťah k svojmu prirodzenému prostrediu, a tak ho vkladá do popredia, prijíma a prelieva organický kontext do administratívnej funkcie.
Tím: Metapolis, Util Struktuurstudies, Arcade en De Fonseca
Fotografie a obrázky: Ethan de Clerk / Jeudi.Wang, Nicolas Dorval-Bory
Fotografie a obrázky: Ethan de Clerk / Jeudi.Wang, Nicolas Dorval-Bory
„Po niekoľkých rokoch praxe nadobudli rehabilitácie, realizované našou kanceláriou, úplne nový význam. Náš postoj, vyvinutý empiricky a spočívajúci v podrobnej diagnostike situácie, v analýze existujúceho, v jeho štruktúre a jeho mosférických kvalitách, pochopenie jeho hodnôt a možno aj jeho problémov, sa javilo ako jediné skutočne funkčné v tomto novom svete. Analýza ponúkla kartografiu už dostupných kvalít: to, čo už bolo, malo hodnotu a nemuselo byť vytvorené. Zakaždým to bolo jednoducho o organizovaní týchto existujúcich príležitostí, odhaliť tieto podmienky alebo tu nerobiť nič a pridať niečo iné inde.”
Zdroj: NDB – úryvok z manifestu Each project is a rehabilitation
Aktuálny projekt rekonštrukcie ruiny fasády | zdroj: Nicolas Dorval BoryRenens school | Verdeaux
Ďalším aktuálnym projektom, prezentujúcim vysokú mieru práce s environmentálnym aspektom vplyvu architektúry na kontext, je rehabilitácia prostredia a rozšírenie školy Renens vo Verdeaux.
„Zamerali sme sa na osobitý spôsob vo forme študovania v priamom kontakte s prírodným prostredím, na nadviazanie fyzického spojenia s ním. Inšpiráciou zo škôl pod holým nebom, najmä Eugèna Beaudouina a Marcela Lodsa, sa snažíme rozdeliť tento pedagogický prístup do troch základných tém: samotný vzduch, otvorená zem a energia.”
Projekt sa rozvíja v sekcii, naratívne sprevádzaný kvalitami prírodnej pôdy, umožňujúcej rozvoj bohatého úrodného parku, a úchvatným výhľadom na Alpy a jazero. Medzi týmito dvoma silnými elementmi sa pretínajú toky energií s tokmi energií detí – hlavných užívateľov školy. Konvergencia geotermálnej zotrvačnosti a solárnej energie tak umožňuje otvorenú a vzdušnú školu.
Nový plán tak tvorí súbor existujúcich budov a niekoľko nových konštrukcií – tie sú komprimované na minimum a v čo najjednoduchšej forme. Spoločne generujú heterogénnu dedinu, ktorá sa otvára do vnútornej záhrady v súlade s prirodzeným vývojom ekosystému. Nad touto premenlivou organickou vrstvou presahuje celý pozemok dynamická superštruktúra. Obsahuje väčšinu tried, a tak je prirodzene odklonená od existujúcej vysokej školy v kardinálnej orientácii, na sever a juh.
Formulate, Detail, Build
Príkladným projektom v rámci teoretickej hĺbky v malej mierke je projekt zo školskej dielne Dorval-Bory studio na ÉNSA Versailles x CY Tech. Projekt je štúdia prvého ročníka, dual track architektúra/inžiniering, 2022 – 2023.
Projekt má veľmi jedinečnú osnovu:
1. Desať case studies: ikonické detaily budov, mierka 1/2 a vzorce fyzikálnych princípov;
2. Šesťdesiat experimentov: 15 m² konštrukcia len v pláne, jedny dvere, jedno okno, voľná kompozícia dvoch priestorov;
3. Tri pavilóny: konštrukcie 5 m², mierka 1, krokvy a preglejka alebo regenerované biele plechy, jedny dvere, jedno okno.
Príkladným projektom v rámci teoretickej hĺbky v malej mierke je projekt zo školskej dielne Dorval-Bory studio na ÉNSA Versailles x CY Tech. Projekt je štúdia prvého ročníka, dual track architektúra/inžiniering, 2022 – 2023.
Projekt má veľmi jedinečnú osnovu:
1. Desať case studies: ikonické detaily budov, mierka 1/2 a vzorce fyzikálnych princípov;
2. Šesťdesiat experimentov: 15 m² konštrukcia len v pláne, jedny dvere, jedno okno, voľná kompozícia dvoch priestorov;
3. Tri pavilóny: konštrukcie 5 m², mierka 1, krokvy a preglejka alebo regenerované biele plechy, jedny dvere, jedno okno.
Vzorný príklad veľmi rýchlej integrácie študentov do praktického kritického zmýšľania – od teoretického chápania celku až detailu v rámci estetických, no zároveň aj empirických vzťahov a „proporcií ikonickosti”, až po prelínanie nadobudnutých teoretických skúseností do náročnej, technickej a estetickej fyzickej realizácie.
Študenti:
2022: Marwan Boukkari, Naïs Chamerlin, Flávio Da Costa Nascimento, Vanessa Da Silva, Mathieu Delaleu, Steeven Demette, Ilias El Jarrari, Carolina Gilbert, Jeanne Kayacik, Saranya Kethees, Gabriel Le Mao, Valentin Librere, Yasmine Mohamed, Achraf Mostef, Corentin Odorowski, Jeanne Pitavy, Naïs Ranson, Jonas Roedianto, Sofia Sechi, Pierre Simon.
2022: Marwan Boukkari, Naïs Chamerlin, Flávio Da Costa Nascimento, Vanessa Da Silva, Mathieu Delaleu, Steeven Demette, Ilias El Jarrari, Carolina Gilbert, Jeanne Kayacik, Saranya Kethees, Gabriel Le Mao, Valentin Librere, Yasmine Mohamed, Achraf Mostef, Corentin Odorowski, Jeanne Pitavy, Naïs Ranson, Jonas Roedianto, Sofia Sechi, Pierre Simon.
2023: Vendela Berglund, Esteban Blazquez, Pia Bonafé, Noémie Bouyrac, Laure Deraet, Hakan Gunyar, Anaïs Helali, Andreia Kinambamba, Julien Lahon, Mélanie n'Golyo, Elissa Pambou, Anaïs Pujo, Sarah Ranaivoson, Alice Regnard, Jeanne Robin, Margot Rollin, Pierre Seguinaud, Vanya Thibout, Solenn Touchet, Laureen Tutairi.
„Ateliérové vyučovanie je veľmi dôležitým prvkom v mojom vzťahu k architektúre, odkedy som začal pred desiatimi rokmi. Kurátorstvo je novší prístup, ktorý mi umožňuje precízne skúmať minulé alebo súčasné nápady bez toho, aby som ich musel pretaviť do dizajnu, no považujem to za formu projektu, artikulovanie konceptov a vytváranie väzieb a hierarchií. Pre mňa je to nástroj na usporiadanie vedomostí, ich zdieľanie s komunitou a predefinovanie myšlienkových štruktúr vychádzajúcich z predchádzajúcich kultúrnych momentov.”
Zdroj: GRAM
ÉNSA Versailles, 1st year studio, dual track architecture/engineering, 2022.Treehouse pre vlastného syna | svojpomocne postavený
Projekt je vynikajúcim príkladom ponorenia sa do pravého kumštu architektúry – jej udianie sa. Remeslo vždy bolo a bude najsilnejším základným elementom architektúry. Fotky od NDB naratívne prerozprávali dômyselné proporcie ako objektu, tak aj konštrukčných detailov. Ikonická subtílna pultová strecha, schovávajúca väčšinový objem intímneho priestoru vo vnútri, minimalistická strešná kupola, prepájajúca užívateľa s nebom a korunami stromov, drevený stĺp položený na priznanom vonkajšom základe skaly – stĺp na balvane, konštrukcia pozdvihujúca objekt domu ponad krajinu terénu, ktorej tok tak pokračuje kontinuálne ďalej, a mnoho iného.
Projekt je vynikajúcim príkladom ponorenia sa do pravého kumštu architektúry – jej udianie sa. Remeslo vždy bolo a bude najsilnejším základným elementom architektúry. Fotky od NDB naratívne prerozprávali dômyselné proporcie ako objektu, tak aj konštrukčných detailov. Ikonická subtílna pultová strecha, schovávajúca väčšinový objem intímneho priestoru vo vnútri, minimalistická strešná kupola, prepájajúca užívateľa s nebom a korunami stromov, drevený stĺp položený na priznanom vonkajšom základe skaly – stĺp na balvane, konštrukcia pozdvihujúca objekt domu ponad krajinu terénu, ktorej tok tak pokračuje kontinuálne ďalej, a mnoho iného.
Aj napriek mnohým výnimočným realizáciám rôznych mierok, od školy, cez rezidenčné objekty až po dom na strome pre syna, mnohé práce Nicolasa D. B. naznačujú špecifický záujem o človekom vytvorené prostredie, ľudské vynálezy alebo dokonca artefakty, ktoré odrážajú interakciu našej rasy so spektrom fyzikálnych vlastností nášho prostredia, a dokonca aj vesmíru.
„Architektúru som začal študovať možno skôr náhodou a tak trochu viac intuíciou, než skutočným zápalom. Môj otec bol stavebný inžinier a otec mojej mamy bol murár, takže som sa na stavbe cítil dobre. Počas štúdia som mal možnosť spolupracovať s umelcom Laurentom Grassom, ktorého rovnako ako mňa, veľmi zaujímajú vedecké zariadenia, vojenské stavby a ich estetický potenciál. V tom čase som objavil aj dielo Philippa Rahma. Tieto príklady mi umožnili premostiť architektúru s tým, o čom som bol presvedčený ako o osobnej obsesii, ale zároveň by to mohlo byť dostatočne relevantné pre pochopenie toho, ako staviame a žijeme v našom prostredí.”
Zdroj: GRAM
Al-Ula | Saudská Arábia
Projekt domu v Al-Ula, vytvorený spoločne s Caroline Corbasson, generuje silný teoretický naratív. Dom vytvára vo svojej mierke istú zátvorku, manifest teórie silného vzťahu tohto miesta medzi zemou a nebom, medzi najhlbším počiatkom vesmíru a najhlbšími presvedčeniami o živote a smrti. Pre komplexnejšie a rozšírenejšie pochopenie celého projektu odporúčame oficiálny výklad na stránke NDB.
Prvky Al Atheeb | Dom v Al Atheeb, Medina, SA, 2022
„Al-Ula nám pomáha chápať, že nie sme cudzinci, sme súčasťou celku, ktorý ďaleko presahuje náš rozsah, ďaleko za hranicami nášho života a ešte niekoľko storočí. Skutočne patríme k najvyšším hviezdam a k najhlbším skalám, všetko prepojené v dokonale harmonickej kontinuite po miliardy rokov… sme len tu, na ceste.”
„V prvej časti projektu sme si predstavili možnosť zhromaždenia energie z miesta (chlad z vodonosnej vrstvy, teplo zo slnka) hlavne na chladenie centrálnej skaly, ktorá by sa stala chladičom, invertnutým ohniskom v strede domu. Pre samotnú architektúru, ako jednoduchý kartografický akt, sme vytvorili veľmi priamy ortogonálny plán bez zvláštnej orientácie okrem svetových strán. Objekt by sa stal len mikroklímou, ktorá by sa vyskytovala v základnej štvorcovej sieti okolo komplexnej skaly. Neskôr sa objavili aditívne úpravy, či už zo štrukturálnych záležitostí (štyri steny alebo kruhový stĺp) alebo topografie (centrálne schody a delené poschodia), ktoré zostali v našej predstave trochu neoficiálne – v dobrom zmysle slova milujem anekdoty – rozprávajú rôzne príbehy.”
„Boli sme si celkom istí, že prirodzené vlastnosti krajiny, skál, piesku a oblohy, boli dostatočné na to, aby poskytli ohromujúci zážitok zo života na tomto mieste. Pri potulkách sme našli obrovské pieskovcové balvany, veľmi úchvatne prirodzene usporiadané. Mysleli sme si, že tu už máme dostatočnú komplexitu na to, aby sme sa mohli zhostiť viacerých priestorových funkcií a využití. Otázka sa potom rozdelila na dve časti: ako fyzicky prispôsobiť túto oblasť, aby bola obývateľná, a teda chladnejšia, a ako navrhnúť čokoľvek, čo by nepokazilo túto prirodzenú krásnu komplexnosť.“
Atacama Desert | Architecture at the Edge of Physics | Magisterský projekt 2. semestra, studio Nicolas Dorval-Bory
Skvelým príkladom záujmu v technologické „man-made” prostredie a architektúru vedeckého spektra je jeho pretavenie do výučby na ENSA Versailles. Jedným z nich je aj expedícia architektúry a prostredia technologických zariadení vo fascinujúcej púšti Atacama.
Skvelým príkladom záujmu v technologické „man-made” prostredie a architektúru vedeckého spektra je jeho pretavenie do výučby na ENSA Versailles. Jedným z nich je aj expedícia architektúry a prostredia technologických zariadení vo fascinujúcej púšti Atacama.
Atacama – architektúra na hranici fyziky je perspektívny akademický projekt študujúci astronomické observatóriá, ktorý sa nachádza vo veľmi jedinečnom a extrémnom kontexte púšte Atacama v Čile.
„V krásnom zalesnenom prostredí uprostred dediny, mierne zvažujúcej sa k potoku, bez rúbania stromov a čo najmenej zmien v prírodnej pôde. Skúmaním klasických foriem kláštora, nádvoria a sedlovej strechy, sa vyvinula všeobecná stratégia jemného uloženia na dané miesto. Projekt uprednostňuje prefabrikáciu, aby sa minimalizoval dopad na prostredie, zobrazuje dve doplnkové techniky, z ktorých každá vytvára svoj vlastný formálny výraz: drevená konštrukcia s plošinovým rámom a veľké betónové nosníky pre infraštruktúru stavby.”
BAP! Visible, Invisible.
Minulý rok v máji sme mali s Guillaumeom Ramillienom veľké potešenie byť kurátormi výstavy Školy architektúry vo Versailles s názvom Viditeľné neviditeľné v rámci Bienále architektúry a krajiny Ile de France. V Nef sa konala hlavná výstava, na ktorej sa stretlo 40 originálnych návrhov od francúzskych a medzinárodných architektov, od tých najmaterialistickejších až po tie najatmosférickejšie.
„Kritik Reyner Banham v roku 1969 definoval architektúru ako dvojitú stratégiu, spojenú s prostredím, a ilustroval ju príbehom kmeňa, ktorý „v noci príde do tábora dobre zásobeného drevom“. Potenciál tohto dreva je možné využiť na uspokojenie ich homeotermickej kondície v noci dvoma spôsobmi: vybudovaním prístrešku – konštrukčné riešenie – alebo priložením ohňa či krbu – energetické riešenie. O polstoročie neskôr a zoči-voči environmentálnym výzvam výstava Visible/Invisible (Viditeľné, neviditeľné) spochybňuje súčasné architektonické formy, ktoré môžu vzísť z tohto znovuobjavenia materiálovej a energetickej racionality.”
Housing and medical center in Paris, ZAC Python Duvernois, 2022
Model of a project for rehabilitation of 12 000 m2 housing project in Paris, near la Butte aux cailles (13th arrondissement) for Paris Habitat
